Salónny satanista | Armchair? Lounge? Fashion? Satanist

Svojho času som bol presvedčený o tom, že som ľahko ovplyvniteľný módou; ako teenager som ulietaval na Depeche Mode, behal celý v čiernom, nosil vlasy na ježka vyholené po stranách a rázoval po uliciach v ťažkých kožených topánkach. Neskôr prišla Nirvana, kárované košele, menčestráky, briadka, vlasy až po krk, cigarety. Čo sa vizáže týka, postupne som sa utriasol na vyholenej hlave - ako odstrašujúce mimikry funguje stále vynikajúco, údržba je fantasticky jednoduchá a o hrebeň a holičstvo sa tiež netreba starať, postačí mať poruke holiaci strojček a orientačne raz za tri týždne doladiť bleskovku. Z praktického hladiska pri mojom miestami frenetickom cvičení je to skrátka ideálna voľba. Čierne háby mi ostali, ťažké boty takisto, akurát rifle mi časom sadli skôr tmavomodré.

Neskôr, presnejšie pred deviatimi rokmi (príznačné, moju obsesiu jednocifernými súčtami, mojím číslom 27, súčtom všetkých vnútorných uhlov rovnoramenného trojuholníka a trebárs čísla 666 ešte niekedy preberieme), som objavil LaVeyov satanizmus. Keďže ide o filozofiu, ktorej nosná časť pracuje s oslavou individuality, očarila ma. Celý život som trčal zo všetkých štatistík, cieľových skupín a mal na veci vždy svoj názor, samozrejme menšinový. Napriek tomu som najprv satanizmus vnímal skôr ako dobrý kaviarenský fór, myšlienku, s ktoru sa dá laškovať, pohrávať sa s ňou a provokovať známych. Myslel som si, že ide o takú moju módu vo filozofickej rovine. Ideálny termín pre tento stav mysli je salónny satanista. Možno poznáte výraz salónny revolucionár; ide o niekoho, kto má plamenné reči, kritizuje spoločnosť, ale pre zmenu nič nerobí. Toľko k negatívnej časti významu "salónny". Skúsme sa ale pozrieť na výraz salónny v slovníku cudzích slov - určený, vhodný pre salón, prepychový; spoločensky uhladený, jemný; zábavný - lepšie? Ak teda hovorím o sebe ako o salónnom satanistovi, nejde o to, že by som sa nejak štylizoval, LaVeyova filozofia mi je vlastná a ťažko teda ešte o nej môžem po deviatich rokoch hovoriť ako o móde, ale keď hovorím, že sa cítim skôr salónnym satanistom, myslím tým, že som taký satanista zo salónu, z kaviarne, človek, ktorý žije tvorivým vnútorným životom, a ktorý je hrdý na svoj nekonformný prístup a názory, ale zároveň to nepotrebuje dávať okázale najavo, skôr sa o tom môžme baviť bez predsudkov, v plných farbách cez podivné knižky a odvrátenú stranu našich každodenných životov - bez toho, aby som kohokoľvek o niečom presviedčal.

Vnímam to ako súčasť mojej osobnej mytológie, podobne ako fenomén Tolkiena, ktorý vo mne zanechal znalosť Angerthas - runovej abecedy, či symbol prsteňa. Keďže ide o veľmi súkromné a pocitové záležitosti, nevešiam to každému na nos, ale aby som po tých rokoch vyšiel s pravdou von, priznal farbu a prekvapil pár zasvätených, kúil som si u Satanovej cirkvi tričko s Bafometovou pečaťou a mal som ho zatiaľ raz na sebe, keď som hostil pár známych a priateľov. Predpokladám, že si ho pri podobných príležitostiach ešte užijem. Holdujem pôžitkom - nielen telesným ako cigarám a podobným chvíľkovým rozptýleniam, ale aj pôžitkom z poznávania, môj hlad po informáciách je stále značný. Nechcem kult jedinečnosti zbytočne mýtizovať, radšej mystifikujem. Každému jeho chlieb a hry. HS na ostrove Iffish!